Free songs
Vrúcne objatie Álp

Vrúcne objatie Álp

Európska hrdá jedinečná krajina, ktorá nie je členom Spoločnej euromeny, je členom schengenského priestoru a nie je členom NATO ani EÚ. Aj napriek tomu svojrázna, sebestačná, bohatá na prírodné skvosty, bohaté kultúrne dedičstvo a priemyselnú precíznosť. Helvétiu si vágne spájame so syrmi, hodinkami, helvétskym krížom, zimnými športami, ale aj s neutrálnym postojom či ekonomickým blahobytom. Nemal som možnosť žiť v tejto krajine, či dokonca sa v nej narodiť. Preleteli sme ňou počas niekoľkých dní. No aj to mi stačilo na odhalenie jej krásy. Okrem toho sme zašli aj do susednej krajiny galského kohúta.

Výlet do Álp v polovici júna 2013 bol spojený aj návštevou okrajových rýnsko-alpských častí juho-východného Francúzska a aj vstupom do Lichtenštajnska. Spolu s obrázkami v pozadí sa pokúsim stručne priblížiť čitateľovi aj niečo viac, ako sú uvedené bežné fakty. Najzujímavejšou časťou tripu, kde sme pobudli najviac, bola juhozápadné kantóny Švajčiarska resp. juhovýchodná časť Francúzska.

 

Luzern

Cesta zo Slovenska autobusom nebola náročná a prvou zastávkou bolo v dopoludňajších hodinách mesto ležiace na severozápadnom konci Luzernského jazera – mesto Luzern. V mojej pamäti bude svietiť veru ako lucerna. Pohodička, udržiavané pamiatky, čistota, luxus, jednoducho očarujúce mesto v obkolesení krásnych hôr (Pilatus a Rigi) a jazera. Dominantou mesta je Kostol sv. Leodegara zo 17. storočia, ktorý bol ojedinele postavený počas 30 ročnej vojny. Jeho štíhle vysoké dvoj vežičky sú krásnou ukážkou neskorej nemeckej renesancie. Ďalej sa tu nachádza najstarší krytý drevený most na svete – Kaplnkový most s vodnou vežou. Prejsť sa po ňom bolo príjemné a utkvie vo mne navždy. I keď v 1993 takmer celý zhorel, vďaka kópiám diela bol postavaný odznova do pôvodnej podoby. Toto mesto určite neživorí, turizmu sa venuje už 175 rokov. Luzern delí tyrkysová divoká rieka Reuss na nové a staré mesto. Zvlášť malebné su domy, hotely, kostoly na brehoch rieky hemžiace sa kačicami a labuťami. Nenechajte si újsť Museggsky múr a veže, novogotický Kostol sv. Matúša a najstarší Jezuitský kostol vo Švajčiarsku. Každá budova a pamiatka tu je akoby renovovaná a zachovalá. Ako v rozprávke. Škoda, že tu nemôžeme pobudnúť aspoň pár dní. Žiť tu musí byť dar.
P1260565

 

Lauterbrunnen

Avšak nemusím nariekať. To, čo uvidím o necelú hodinku je ešte krajšie. Azda nenájdeme typickejší podhorský úkaz, obraz Švajčiarska, jeho vidieckeho podhorského života. Dedinka Lauterbrunnen v okrese InterlakenOberhasli v rovnomennom hlbokom údolí na západe Švajčiarska. Pôvod názvu pochádza z rímskeho „čistý potok“, domáci to preložili ako „mnoho potokov“. Dedinkou preteká potok Weisse Lütschine. Vodu naberá z roztápajúcich sa ľadovcov. Nemali sme možnosť sa tu zdržať dlhšie, no Vodopády Staubach a Lauterbrunnen stena v pozadí stáli za to. Vodopády, jedny z najvyšších neprerušených v Európe, sú vysoké 300 m a vytvárajú magický obraz švajčiarskeho koloritu v rozpadajúcich sa kvapkách, ktoré ledva dosiahnu rieku. V lete je efekt menší, ale jún nám ukázal, čo bolo potrebné. Cestou späť sa prechádzam po cintoríne, kde je z epitafov jasné, že ľudia tu umierajú v nadpriemerne vysokom veku. Prečo asi. Musí sa tu žiť nádherne, i keď v zime asi ťažko. Mimochodom, žije tu okolo 2500 obyvateľov. Švajčiarsky dovolenkový rezort Wengen ponúka výstupy na impozantné vrcholy Eiger, Monch či Jungfrau. Vyskúšajte ideálne miesto na relax, turistiku, výstupy či lyžovanie.

P1260893

 

Interlaken

Zpoza skiel autobusu len doslova čumím. Hľadím, ako sa darí švajčiarskemu turizmu a poľnohospodárstvu. Do akých výšok dokážu výjsť pastieri s kravičkami či traktormi. Jednoznačne nezabudnuteľné pohľady ma umocňujú v tom, v čom je tento národ silný. V tradíciách a svojej značke. Nezapredali sa ázijcom a lacnote. Sú drahí, ale darí sa im. Iste, v prírode je to podobné Slovensku. Ale aj tá tráva je tu iná. Žiaľ, ľudia už nie. Nie sú spustošení ostrými výčnelkami histórie Rakúsko-Uhorska, vojen, komunizmu, mečiarizmu, ktoré dodnes zanechávajú jazvy. Magické pohľady, raz zhora, raz zdola. Po serpentínach sa rútime k ďalšiemu míľniku – Interlaken, čo je v podstate turistický rezort na rieke Aare medzi jazerami Thun a Brienz. Nájdete tu doky pre výletné lode prevážajúce nadšených turistov okružnými plavbami po tyrkysových jazerách alebo je východiskovou destináciou pre turistov bažiacich po švajčiarskych Alpách. Krásne výhľady poskytne aj samotné mesto. Údajne je tu najviac obchodíkov so suvenírmi v krajine. Nedivím sa, každý kút tu ťaží z turizmu. Peniaze sa sypú aj z luxusných hotelov, ale aj lacných kempov pre menej náročných. Raz sa sem vrátim a dám si túru na všadeznámu Jungfrau (4158 mnm).

P1260926

Balíme a ideme ďalej na západ, do Francúzska. Ešte pred tým však prechádzame mestečkom Vevey, ležiace na severnom výčnelku Ženevského jazera. Hovorí sa tu švajčiarsky. Mimochodom, ako iste viete, v mnohých častiach tejto krajiny sa hovorí týmto jazykom, niekde zas začuť taliančinu, zvyšok prevažne šprechuje nemecky. Našli by sme tu veľa pamätihodností, avšak nezdržíme sa dlho. Prekvapilo ma mesto v okrese Vevey, Montreux na severozápade Ženevského jazera. Má len cca 25 tis. obyvateľov. Cítil som sa tu výborne. Atmosféru jazerného života dopĺňajú rôzne sošky, pamätníky či zaujímavé skulptúry. Jednou z nich je pomník Freddieho Mercuryho alebo soška Charlieho Chaplina. Smiešna vidlička zapichnutá do jazera, aj to je nápad. Všeobecne tieto regióny vkusne pracuju s kreatívnymi nápadmi, ktoré neublížia enviromentálnemu ani urbanistickému poňatiu krajiny. Mimochodom, ktorá pesnička hovorí o požiari kasína v Montreux ? Správne, Smoke on the water od parplov. Pri odchode pohľadu neujde vodný hrad Chillon. So zapadajúcim slnkom nás privíta horský hotelík La Castellan na fr-švajč. pohraničí. Unavené telo a hlavu plnú krásnych zážitkov ukladám do postele.
P1270104

 

Chamonix-Mont-Blanc

V ranných hodinách sme prerazili horskú hmlu a cez náročné kľukaté cesty v údoliach i vrchoch míňame mesto Martigny. V tomto francúzsky hovoriacom mestečku s 15 tis. obyvateľmi, v kantóne Valais, na križovatke troch štátov (it-ch-fr) pozornosti neuniknú obkolesujúce vinohrady a sady. Mesto sa pýši kvalitnou gastronómiou. Najvýznamnejšou pamiatkou je hrad Château de la Bâtiaz. Smerujeme za jasným cieľom – olympijská dedinka Chamonix s najvyššie položenou lanovkou na svete, ktorá vás vyvezie na Aiguille du Midi (3842 mnm) priamo pod najvyšší vrch Európy – Mont Blanc (4810 mnm). Biela pani. Vrchol programu. Síce najznámejšími vrchmi Švajčiarska sú spomínaná Jungfrau, ktorú sme mali možnosť vidieť a hlavne Matterhorn (4478 mnm), my sme využili možnosť vyviesť sa za 50 € sem. Premávajú sem 2 lanovky, zastavíte sa na 1 medzistanici Plan de l´Aiguille, na ktorej môžete tu v podstate koľko chcete (nie ako na Lomničáku 50 minút), ako aj na samotnom vrchole. Priestoru pre turistov je tu dostatok. Počasie sme chytili špičkové, slnko krásne svietilo a výhľady boli neuveriteľné. Pár odvážlivcov si skočilo s padákom dole. Bolo vidieť aj horolezcov a iných vyznávačov adrenalínu. Nachádza sa tu aj malinké múzeum a vernisáž rôznych i historických foto. V suvenír šope nájdete tiež pekné darčeky. Ja sa po hodinke prefúknutý a dojatý pozberám dole a z kabínovej lanovky sa kochám výhľadmi a ďakujem za túto jedinečnú príležitosť nazrieť na horizonty z výšin havranov. V podstate je možné v tomto regióne využiť viacero lanoviek a zubačiek, vláčikov a iných letných i zimných atrakcií.

Untitled_Panorama1

 

Annecy

Po malom nákupe chuťoviek v obchode nasadáme do autobusu, míňame Bossonský ľadovec a mierime k ďalšej zastávke na západ do francúzskeho Savojska – Annecy. Prezývané aj Benátky Álp. V rámci navštívených miest výletu sa mi páčilo mestečko s 50 tis. obyvateľmi najviac. Mnoho mladých ľudí, krásne pamiatky zasadené do prostredia plného parkov, obkolesené horami a rovnomenným jazerom a prerezané riekou Thiou s príznačnými kanálmi. Najvýznamnejšie pamiatky sú okolo tejto rieky (Palais de l’Isle) a postupne sa tiahnu do kopca k hradu Château d’Annecy. Uličky s kaviarničkami dodávajú miestu pohodu a mier. Výroba v meste je zameraná aj na také artikle ako príbory, bavlnené výrobky, galantériu či sklárstvo. Od r. 1998 sa tu každoročne uskutoční Festival animovaného filmu. No nádhera však ? Skutočne blažený pocit tu byť. V júni je tu magicky, chcel by som zažiť vianočnú atmošku. To musí byť na potrhanie. No nič, po pomerne dlhom pobyte odchádzame do skvostnej Ženevy.
P1280249

V Ženeve sa extra dlho nezdržíme, avšak pýchu mesta bolo jasne vidieť. Dominanta mesta – jazero (582 m2) – jedno z najväčších v západnej Európe, okolo ktorého to žije barmi, hotelíkmi, umelcami, parkmi priťahuje pozornosť turistov. Je to jedno z najdrahších miest na svete, v krajine druhé najväčšie po Zürichu. Žiaľ prebehneme všetko tak rýchlo, že nie je možnosť vidieť všetko. V meste žije cca 200 tis. obyvateľov. Ako vidíme, mestá v Švajčiarsku nie sú obrovské. Má to svoje výhody a čaro. Je tu napríklad známa Ženevská univerzita a množstvo významných medzinárodných organizácií ako WHO, OSN alebo Červený kríž. Pri vyslovení Ženevy v nás tiež rezonuje kvalita v podobe hodiniek, nožov, príborov či čokolády. Obdivujeme aspoň Katedrálu sv. Petra v románsko-gotickom slohu. Cez uličky plné kaviarní a pouličných umelcov sa vraciame k jazeru. Jet d’Eau je fontána v jazere. Azda typický obraz mesta. Táto fontána s kapacitou 500 l/s vystreľuje vodu do výšky 140 metrov. Bola postavená v r. 1886 pôvodne na technické účely. V noci je vraj nádherná, osvetľuje ju desiatka svetiel. Nuž, ale musíme sa vrátiť na hotel a odpočinúť si na cestu domov.
P1280539

Horami dolami domov cez Furkapass do Vaduzu

Cestou na Slovensko sa zastavíme ešte počas dňa v príjemných dedinkách s kostolíkmi ležiacich pri rieke Rhone. Napríklad Grafschaft s krásnym kostolíkom a cintorínom a výhľadom na okolitú krajinu alebo Münster-Geschinen. Práve tieto dedinky patria k národnému dedičstvu krajiny. Ďalej pokračujeme po ceste tzv. Furkastrasse až k Furka priechodu – Furkapass. Ešte pod ním leží malebné miesto Obergoms s rozprávkovým kostolíkom a podhorskou klímou. Priechod Furkapass (2436 mnm), táto prírodná upútavka v podobe serpentín, ktoré spôsobujú aj autobusu závraty, je vyhľadávaným miestom motorkárov a milovníkov krásnych výhľadov. Jazda autom je zároveň nočnou morou i dokonalým zážitkom. Je tu malý hotel zapichnutý v haldách snehu a to je jún. Ešte pred vstupom do Nemecka navštívime aj hlavné mesto Lichtenštajnska Vaduz. Veľmi ma neoslnilo, ale je pekné. Žije tu len päť tisíc obyvateľov. Sídli tu parlament a na hrade Vaduz na kopci žije princ s princeznou. Doslova. Pomaly sa poberáme domov. Síce sme nevideli hlavné mesto Švajčiarska Bern alebo najväčšie mesto Zürich, o to nešlo. Cieľom bolo dotknúť sa čo najväčšou plochou srdca prírodnej krásy Švajčiarska a čiastočne Francúzska. Za krátky čas sme videli toho skutočne veľa. Prierez švajčiarskymi Alpami môžem len odporučiť. Určite sa sem vrátim. Tento región má teda čo poúknuť.
Untitled_Panorama2

Comments

comments

2 years ago Komentáre vypnuté na Vrúcne objatie Álp