Free songs
Stále živý blues Roberta Johnsona

Stále živý blues Roberta Johnsona

8. mája sme si pripomenuli 102. výročie narodenia legendárneho delta blues speváka a gitaristu Roberta Leroy Johnsona. Zároveň si 6. augusta 2013 pripomenieme aj 75. výročie jeho úmrtia. Áno, umrel mladý, 27 ročný. To je vo veku, kedy sa niektorí súčasní gitaristi len učia pokročilé techniky. Johnson ich ovládal už v útlom veku. Bol zázračným dieťaťom bluesu, na ktoré svet nezabudol. Hlavne ten, kde sa blues cesty križujú. Ten Johnson blues.

Vyrástol ako vnuk otrockej rodiny. Pracoval v migrantskom pracovnom tábore na Juhu. Kariéru začal ako deväť ročný. A nie dlho pred tým, ako sa jeho cesty križovali s bluesmanmi veľkého formátu Willie Brown a Son House. Jeho silný hlas a hra na gitare bola tak okúzľujúca, že fanušíkovia verili, že je spriahnutý s diablom. Veď o tom bola aj pieseň „Me and the Devil blues„. Okolo roku 1935, už ako 24 ročný, sa pomaly uchytil v Mississippi, západnom Tennessee v severovýchodnom Arkansase. Do San Antonia ho dotiahol Erniem Oertlom, obchodník z American Record Company a vyhľadávač mladých talentov, ktorý počul o Johnsonových legendárnych schopnostiach. Následne, po vypočutí nahrávok, producent Don Law objednal 2 izby v Gunteri s komplet vybavením na nahrávanie v jednej izbe a s muzikantom v druhej.

23/11/1935 nahral Johnson osem piesní: Kindhearted Woman Blues, I believe i will dust my Broom, Sweet Home Chicago, Rambling on my Mind, When you got a Good friend, Come on in my Kitchen, Terraplane Blues a Phonograph Blues. Hrával ich s rôznymi kapelami a skromne si budoval obdiv. Žiaľ jeho krátky život prepletený záhadami mu slávu priniesol viacmenej až posmrtne. Jednou zo záhad je aj jeho incident v San Antoniu, kedy ho producent Law dostal z basy a nik nevie, čo sa stalo. Nasledovný deň Robert nahral skladbu 32:20 Blues. Jeho hlas znel unavene, no o deň neskôr to rozbalil s ďalšími nahrávkami „They are Red Hot, Dead Shrimp Blues, Cross Road Blues, Walking Blues, Last Fair Deal Gone Down, Preachin´ Blues a If I had Possession Over Judgement Day„. Všetky skladby je možné vypočuť aj na Youtube. Spolu ich Robert nahral za dva roky 29. Po nahraní skladieb odbehol Johnson do Arkansasu a počkal v tichosti na ich vydanie. Najväčším hitom sa stal Terraplane Blues, rozpalujúci jukeboxy po celom Juhu. Jeho turné pokračovalo v 1938, kedy sa spojil s Sonny Boy Williamsonom. Tieto vystúpenia už patrili k jeho posledným. A opäť v tom bola žena. Zoznámil sa s mladou ženou netušiac, že jej srdce patrí majiteľovi nočného klubu. Ako príbeh pokračoval, údajne niekto v bare podal Johnsonovi polpintovú fľašu whiskey. Bola plná, ale odplombovaná, či si všimol Williamson a odsunul ju preč tak, že spadla a rozbila sa. Potom ho varoval slovami „Nikdy sa nenapi z otvorenej fľaše. Nikdy nevieš, čo je v nej.“ Johnson sa nepoučil. Onedlho dostal takú fľašu zas a vypil ju do dna. Obsahovala jed. Tak hovorí jedna z historiek. Iné zdroje tvrdia, že Robert mal poruchu tkaniva, čoho dôkazom sú aj neobyčajne dlhé prsty a chudé údy. Robert umrel 16. augusta 1938.

Ostala nám hŕstka skvelých piesní, ktorá ovplyvnila každého bluesmana. Tiež pozostali len 2 fotografie. Na jednej z nich Johnson drží jeho gitaru Gibson L-1. Johnson hral na gitare typu „flat-top“ (menšia vrchná doska) značky Gibson. Typ „arch-top“ s väčším oblúkom využívali najmä jazzoví gitaristi. Konkurent Gibsona, firma C.F.Martin, vyhotovila flat-topovú gitaru typu L-1. Názov bol prebraný od Gibsonovej L-jednotky. Bola široká len 34 cm a mala rebríkovú alebo H výstuž. Krk nemal nastavovaciu tyčku (truss rod), aj keď tento vynález bol vymyslený len pár rokov pred nahrávaním Johnsona a používal sa už vo väčšine gitár. Johnsonovi takáto gitara sedela aj cenovo. Okrem neho hral na L-1 aj Maybelle Carter, kým neprešiel na sofistikovnú L-5 archtop gitaru. Smutné, osamelé, emotívne blues. Tak to vedel zahrať a zaspievať len Robert Johnson.

Bol to brutal. Väčší, ako čokoľvek iné, čo som počul. Uvedomil som si, že nasledovať príklad tohto muža je moja celoživotná práca. Eric Clapton.

Síce nevymyslel blues, jeho obohatenie bole silné. Skúste sa naučiť zopár piesní. Takmer všetky sú k dispozícii v tablatúrach a notách.

Linky:

Tablatúry na ultimate-guitar
Wikipedia
robertjohnsonbluesfoundation.org

I got to keep movin’, I’ve got to keep movin’
Blues fallin’ down like hail, blues fallin’ down like hail
Umm mmm mmm mmm
Blues fallin’ down like hail, blues fallin’ down like hail
And the days keeps on worryin’ me,
There’s a hellhound on my trail… (Hellhound on My Trail)

Comments

comments

4 years, 5 months ago Komentáre vypnuté na Stále živý blues Roberta Johnsona