Free songs
Lofoten - nórsky oheň na nebi

Lofoten – nórsky oheň na nebi

Pred návštevou Nórska driemal vo mne rešpekt. Rešpekt a obdiv voči tejto takmer 5 miliónovej krajine s druhým najvyšším HDP na svete. V situácii, v akej je Nórsko by sa chcela nachádzať nejedna krajina. Nielen kvôli krásnej prírode a nerastnému bohatstvu, ale hlavne kvôli svojej silnej identite a hrdosti. Vyjadrujú ju ľudia, charakter krajiny, tradície a kultúra.

Možnosti cestovať do Osla ponúka aj Bratislava, no my sme využili spoľahlivejšie a nie oveľa drahšie služby rakúskeho Austrian, ktorý lieta pravidelnejšie. Z Viedne bolo potrebné sa presunúť cez 1700 km do hlavného mesta Osla a potom za polárny kruh na sever cez 1400 ďalších kilometrov do Harstadtu, odkiaľ po Lofotách započne výlety väčšina zahraničných i domácich turistov. Letenka z Viedne do Osla nás vyšla 150 € a v približne rovnakej cene sme leteli do Harstadtu, kde priamo na letisku bolo možné prevziať auto z požičovne (cena cca 400-500 € na týždeň). Cesta autom z Osla by bola určite náročná a preto sme zvolili lietadlo.

Áno, Lofoty sú za polárnym kruhom. Každého prvá myšlienka je, či tam človek aj cez leto nezamrzne. Nezamrzne vďaka, hlavne vďaka príjemnej klíme, ktorú vnáša teplý morský Golfský prúd. Dokonca uvidíte svetlo aj počas noci a nie to z čelovky. Čelovky môžete nechať doma. My sme cestovali v skupine 9 skvelých ľudí (6 borcov a 3 borkyne) s plnou výbavou. Osamote si takýto výlet viem sotva predstaviť. Bol by to smutný a nenaplnený príbeh. Pohybovali sme sa zväčša na požičanom aute (cca 1000 km za 8 dní) a prespávali v stanoch, v kempe i ubytovni.
Nóri su ľudia s potrebou dotýkať sa prírody. Farmárčenie a rybolov je možné vidieť na každom kroku. Ich spojenie moderného sveta, kultúry a tradícií sa podarilo nádherným mestám ako Bergen, Trondheim, Stavanger či Tromso. Vidieť a doniesť niečo domov z krajiny krásnej prírody, divočiny, divov a bohatstva sa oplatilo.

lofoten_1

Aj Nórsko má svoje problémy. Ako každá krajina. Je to imigrácia s čoraz zvyšujúcim sa indexom, obavy, čo bude s krajinoou po vyčerpaní zásob ropy a plynu. Áno, Nórsku sa podarilo naštartovať ekonomiku hlavne po 70´ rokoch, kedy objavili obrovské zásoby čierneho zlata práve v Nórskych vodách rovnomenného mora. Nórsko nie je členom EÚ, napriek dvom referendám. Neplatí sa €urom, ale Nokmi, tak sme nazvali Nórske koruny (kurz 100 NOK = 7 €). Nie je to lacná krajina, to rezonuje v každom Európanovi. Dokonca niektorí domáci vyhľadávaju lacnejšie obchody vo Švédsku. Pre nás výlet značne zlacnel tým, že sme mali dostatok potravín aj z domu. Prevažne cestoviny a konzervy. Netreba sa hanbiť a pribaliť klobásku, konzervu, či instantné cestovinky. Rátajte s tým, že všetko je zhruba 2 až trikrát drahšie. Jogurt 2 € pivo 5 € či chlieb 7€. Taká je realita nórskych cien. Dokupovali sme akurát nejaké mliečne výrobky, pečivo a sem tam fast food. Rátajte s 50 € na deň (350 NOK). Bývanie v hosteloch by cenu navýšilo dva krát.

Výlet sme si plánovali pol roka dopredu a termín bol stanovený na začiatok mája. Vtedy ešte nezúri pravá turistická sezóna – tá je od polky júna do polky augusta. Turistov sme stretali menej a aj potencionálnych miest na stanovanie bolo určite viac. Počasie sme vychytali veľmi slušné, pár dni sa teploty pohybovali aj nad 15 C. Len jeden deň silno pršalo, kedy by stan nepostavil asi ani Chuck Norris, a tiež sme tak nemuseli čeliť drsnej chladnej noci.

lofoten_2

Noc na letisku a prvý deň a noc na Lofotách

Prvá noc na letisku Oslo prešla vo veselej nálade. Čakanie na Lofoty sme si skracovali vozením sa na letiskových vozíkoch či osviežovaní domácimi nápojmi. S niektorými členmi posádky sme sa vzájomne poznali, s niektorými to bola premiéra. Stála za to. Ešte pred výletom sme si písali a spoznávali sa aj touto cestou. Určite nám boli nápomocné rady aj čo sa výbavy týka. Rozpočet sa navýšil, ale stál za to. Nepremokavé gate či bunda vydržia dlho a spasia človeka, keď to najmenej čaká. Skoro ráno sme leteli na sever do Harstadu. Malé mestečko s neďalekým letiskom. Krajina vyzerala na prvý pohľad pochmúrne. Po zime obschnutá vegetácia a zasnežené vrcholčeky hôr nevyvolávali eufóriu. Ale tam niekde na západe som vedel, že nás čaká niečo oveľa intenzívnejšie. Šoférom VV polo combi v plnke som bol ja a cítil som tak aj istú zodpovednosť , ale aj tak som si výlet vychutnal plnými dúškami.

Po prvej zastávke v supermarkete a zoznámenie sa s nórskymi cenami sme si zajedli na malom móle s výhľadom na hory a more. Vzduch voňal morom, soľou a rybami a v diaľke nás zdravila siréna rybárskej loďky. Stále viac sme sa ponárali bližšie k ostrovom Lofoty a odhaľovali krásu ostrovov, ktoré sú jedny z najkrajších na svete. Človek si ani neuvedomí, že je za polárnym kruhom. Nádhera, to ticho je na nezaplatenie. Po ceste sa zastavujeme a fotíme zálivčeky, zákutia a výhľady. Profíčky Katka a Zuzka fotia so zrkadlovkami každý kút. Je tu obrovské spektrum fotografického potenciálu. A to tu nie sme v zime, kedy sa ukáže aj polárna žiara. Cieľ na prvé prenocovanie bol takmer jasný – malý výčnelok na hranici Lofot v oblasti Hinnøya. Avšak museli sme zaimprovizovať a opýtať sa domácich, či im nebude vadiť, ak ich pôdu otlačíme karimatkami a prerušíme pokojný rytmus ich života i života chovného dobytka a hydiny. Súhlasili, samozrejme bez pripomienok. Po postavení stanov začalo mrholiť, ale neodradilo nás to od družných debát pri varení cestovín v pasci na kuny či líšku a popíjaní produktov z domova. Určite si vezmite nejakú tú fľašu (max. limit je 1 liter), pretože tu zohnať alkohol je umenie a tiež je pridrahý aj pre domácich.
Poberám sa s priateľkou spať, ale prvý spánok sa snažia prerušiť chalani, ktorí potúžení radosťou nás ťahajú zo stanu na malú expedíciu po poloostrove. No uprednostníme oddych a počúvanie kvapiek dažďa. Vyspíme sa parádne.
 

lofoten_3

Vôňa mora a rýb – 2. deň lofotský

Na druhý deň sa mraky ponad horami pretŕhali pomerne rýchlo a rysoval sa pekný slnečný dník. To nás tešilo. Osobne som predpoveď počasia sledoval aj mesiac dopredu. Všetko naznačovalo, že bude okolo 15 C a slnečno. Predpoveď sa splnila. Počasie bolo nadmieru prijateľné. Cestujeme ďalej naprieč Austvågøy z východu na západ odhaľujúc drsnú krásu ostrovov Lofoty, ktoré sa skladajú z hlavných ostrovov Austvågøy, Vestvågøy, Flakstadøy a Moskenesøy. Na každom sú chranené zálivy, malebné dedinky a pasúce sa ovečky. Škrekot čajok sa stal tiež akýmsi symbolom výletu. Ale nebolo ich toľko ako rýb-tresiek, ktoré sa mĺkvo sušili dole hlavou na drevených stojanoch. V rybolove sú Nóri tiež majstri. Sušené tresky, makrely či lososy predstavujú veľké % HDP a tradícia rybolovu siaha do ďalekej histórie. V roku 1120 kráľ Oystein postavil prvý kostol a mnoho príbytkov – rorbuerov pre rybárov v rozmere 4×4 m s ohniskom, podlahou zo zeme a malou verandou. Nerobil to až tak z lásky k ľuďom, ale skôr pre prevzatia kontroly nad lokálnou ekonomikou. O 200 rokov prišli obchodníci z nemeckej spoločnosti Hansa. Napriek rastúcemu exportu sa ocitla väčšina rybárov v chudobe. Až v r. 1750 stratil rybolov monopolné postavenie v rámci trhu a moc prevzali oportunistickí južania. Na začiatku 19. Storočia padol trh do rúk lokálnych nessekonger – kupecká šľachta, ktorí si sami určovali cenu. Lofotský akt z r. 1857 znížil ich vplyv a Zákon o predaji surových rýb z r. 1936 eliminoval ich vplyv na určovanie cien.
Drobné červené rybárske domčeky „rorbu“ vidíme dodnes. Taktiež prímorské domčeky „sjohus“. Červená farba sa stala typickým symbolom domčekov. Natierali sa červenou práve pre nízku cenu farby.

Nezabudnite si:
– Vysoké topánky na turistiku
– Bundu nepremokavú a tiež vetru odolnú (softshellku), sveter a termoprádlo
– Ľahký, ale kvalitný spacák s extrémom -20 C
– Ak šoférujete, skúsenosti sa zídu
– Repelent na komáre. I keď cez oblečenie by nemali prejsť.

Cesta po Lofotoch autom je príjemná, všade cesty bez výtlkov a pomerne široké, prepojené s frekventovanými tunelmi. U nás o tuneloch rokuje vláda 10 rokov, tu sa stavajú v priebehu niekoľkých. Áno viem, nemáme ropu, už dosť. Nádherné pláže, ktorých melódia krásy sa menila ako kvalitný nórsky black metal. Odlesk rýbárskych lodí v chladných morských vodách vyvolávali krásne pocity. Pri krásnom slnečnom počasí sme sa zastavili v Lofotskom akváriu v mestečku Kabelvåg s krásnou katedrálou (Vågan Church) z 12. storočia . Dnes sme navštívili ďalšiu atrakciu – Lofotské akvárium. V akváriu bola možnosť vidieť rozmanité živočíchy mora – od sasaniek, kraby, hviezdice, ryby až po živé vystúpenie tuleňov. V mestečku sme si oddýchli, kým sa jedna partia nevrátila z kaykakingu. Túto aktivitu som vynechal. Lepšie sa cítim na zemi a splavovanie či kayaking mi až tak nevonia a tiež stála 150 €. Odchádzame po krásnej prechádzke po mestečku na juh východného ostrova Austvågøy – na výčnelok Henningsvaer. Tu nachádzame krásne miesto s rašeliniskami a vresoviskami pokrytými skalami z doby ľadovej. Našli sme zaujímavé zakryté miesto, kde bola len schátralá rybársko-športová budova, zhorený karavan a pár odpadkov. Malo to atmosféru ako vo filme Pach krvi. Avšak po postavení stanov sme zažili jednu z najkrajších nocí. Potom, ako sme vyšli na kamenné kopčeky, odkiaľ sme videli na vrchy ostrova Vestvagoy utopené v oranžovo fialovom svetle polnočného slnka. Nechcelo sa nám o druhej ráno ani odísť. S fľašou whisky preberáme rôzne témy, až nás unavené kolená a dotieravé komáre nedonútia opustiť tento top výhľad a miesto.

lofoten_4b

Vikingovia – 3. deň lofotský

Rannú rozcvičku si nenechali újsť dievčatá a využili možnosť vybehnúť na neďaleký kopec. Odmenou bol široký krásny výhľad na okolie. My sme sa pomaly pobalili a preberali pokrčené údy. Dnešný cieľ bola ďalšia atrakcia – Lofotské a potom Vikingské múzeum. Pri všetkej úcte k múzeám, všeobecne ma nudia, ale toto celkom ušlo a malo príjemný ráz. Dozvedeli sme sa čo to o živote lofotských predkov, ktorí sa prevažne živili rybolovom. Niektoré príbehy vyvolávali zvláštne tajomné pocity. Napríklad niektorí predkovia žili celý život len na ostrovčeku, ktorý pozostával len z obytného majáka. Ryby, rybolov, lode, siete, spôsob života, príbytky a nábytky. O tom bola v podstate celá návšteva Lofotského múzea. Na druhé múzeum som sa tešil viac. Veď kto by nepoznal slávnych Vikingov a ich unikátne lode a hrdinstvo bojovníkov. Autentické múzeum Lofotr osadené v mestečku Berg v typickom podlhovastom dome, v akom bývali Vikingovia, pozostávalo z nudného video filmu (nový seriál Vikingovia je oveľa lepší) a potom už záživnejšej prehliadky jednotlivých obytných častí domu, artefaktov a zbraní. Malo to niečo do seba, ale nič extra. Avšak považovali sme za nutnosť navštíviť aj toto miesto. Neľutujem to, no teším sa skôr na ďalšie prírodné krásy už v časti Flakstadøy. Nemusíme čakať dlho a už o pár hodín sme v kempe Ramberg v krásnom prostredí , ktoré je akousi kombináciou francúzskej riviéry a švajčiarskych Álp. V poriadku, preháňam a nechcem porovnávať. Avšak je skvelé sa ubytovať pri piesočnatej pláži a tyrkysovom mori obklopenom širokými krídlami lofotských vrchov. Milá pani nás ubytovala, mohli sme využiť spoločenskú miestnosť, kuchynku a kempovacie miesto. Samozrejme aj sprchy. S tými som až tak na pobyte nepočítal, napokon je to skvelé, keď sa môžete po troch nociach osprchovať a nabrať s čistým telom ďalšiu energiu do ďalších dní. Na instantnom grile si pripravíme mäsité kuracie i bravčové dobroty a po osviežení pivom či vodkou presckenujeme neďalekú pláž. Vietor fúkal o dušu a vyjadroval nehostinnosť tohto kúska Zeme, kde Slnko nezapadá vždy a v morských vlnách Nórskeho mora sa ozývaju príbehy pôvodných obyvateľov. Prefúkaní sa poberáme spať a pripraviť sa na ďalší, dúfajme že opäť skvelý deň.

lofoten_5

Bicyklom do Nusfjordu a noc na Kvalvika beach – 4. deň lofotský

Stany a my tiež sme prežili veternú noc. Pobyt sa nám pomaly láme a to musíme osláviť. Čo tak bicykle ? Pozriem sa na okolité vrchy a obávam sa, či to vyšlapeme. Ale nebojte sa, nebude to také hrozné. Cieľom je malebná rybárska dedinka Nusfjord, kde je najlepšie zachovaná pôvodná výstavba rýbarskych domčekov v Nórsku. Cesta na bikoch bola bez problémov, stúpanie nebolo tragické a magické pohľady na okolitú prírodu nám pomohli zabrať do pedálov. V dedinke sme načerpali sily. Pokojná atmosféra, škrekot čajok a sušené ryby. To sme si vychutnali aj z malej reštaurácie s výhľadom rovno na útes, kde hniezdia čajky. Ešte vybehneme na kopec, dáme „svačinku“ a ideme nazad. Nerád opúšťam tento raj na zemi. No v kútiku duše verím, že ešte sme nevideli to najlepšie. Cestou nazad sa ešte pristavíme v dedinke Flakstad, kde nás zaujal červený kostolík a cintorín. V kempe sa už pomaličky pobalíme do áut a hľadiac do mapy pozeráme, kde prežijeme našu piatu noc. I keď výraz noc je prisilný, keďže spať chodíme o druhej tretej za svetla.

Ďeň sa pre nás zďaleka neskončil. S plnou poľnou po odparkovaní auta lezieme pomaly na kopec, odkiaľ by mal viesť turistický chodníček na nádhernú pláž Kvalvika. Aj s pomocou mapy sa predsa len tak trochu zatúlame. V podstate problémom bol zle vybraný počiatočný bod túry. Začať sme mali trochu viac na juhozápad. Nevadí, čoskoro sa dostaneme k vytúženému bodu, odkiaľ je fantastický výhľad na spomínanú pláž. Museli sme prejsť pomerne ťažkým terénom, ktorý pozostával z klzkých skál, zradných rašelinísk a neprehľadného snehu. Prichádza únava a u mňa aj malé obavy, či vôbec stihneme v pohode prísť do ciela. S pohľadom na azúrovú pláž sa schádza o čosi ľahšie, avšak kolenám a chrbátu to nevysvetlím. Konečne sme dolu. Na mieste, kde sa krásne dali rozložiť stany. Neďaleko sa nachádzal aj zemný príbytok, akási hobitia drevená skrýš s plnou podomácky vystrúhanou výbavou. Prejdeme sa takmer po celej pláži po obrovských skalách a útesoch, na ktorých boli nastrelené reťaze a laná. Bez nich by bol pohyb takmer nemožný. Po príchode k táborisku sa takmer okamžite zvalíme do stanov a aj napriek hluku vlnobitia vyčerpaní zaspávame.

lofoten_7

Upršaný západ – 5. deň lofotský

Trošku chladnejšie a sychravé ráno neveští dobré počasie. Tento krát sa už správnou trasou poberáme k autám a ja som rád, že sme celú túto, nazvime to náročnejšiu túru, zvládli bez väčších problémov. Počasie naberie trochu horší ráz a cestou k najzápadnejšiemu mestečku Å sa rozhodneme prespať v drevených chatkách mestečka Moskenes. Ťah to bol dobrý. Kvapky dažďa tu boli agresívnejšie a viem, že dobrodružstvo má stáť za to, ale bolo lepšie sa vyspať v suchu a stráviť tak jednu noc aj spoločne, družne a v suchu. Neviem si predstaviť čo i len stavať stan v takom počasí. A to nie som rozmaznaný. Zavolali sme chatárovi a bez problémov sme sa mohli ubytovať. Dvere boli otvorené. V okolí bolo možné nakúpiť suveníry alebo navštíviť Rybárske múzeum. V suchu a teple, s romantickým výhľadom na more a čajky, sa zahráme pár hier, čo to popijeme a zvalíme sa do postelí.

Magické výhľady a plavba – 6. deň lofotský

V podstate sa blížime ku koncu výletu a rovnako sme aj na konci ostrovov Lofoten. S výhľadom na ďaleký západ opúšťame mestečko Å, s cieľom alternatív – plavba loďkou alebo výstup na majestátne Reinebringen. Prechádzajúc cez mestečko Reine zbadáme kŕdeľ kosatiek, nádherný zážitok. Potom sa rozdelíme, jedna partia si vyšlape pomerne náročný terén, no o to s väčšou odmenou – jedným z najkrajších výhľadov Lofotov z kopca s nadmorskou výškou 448 m.n.m. – Reinebringen. Scenéria bola vraj úžasná. Preto je tak vyhľadávaná a opäť sa potvrdilo, že sme prišli v dobrý čas, ked to tu nie je preplnené turistami. Stretli len jedného austrálčana. Druhá partia vrátane mňa si zvolí plavbu loďkou. Tá štartuje z Reine a zastavuje vo Vindstad, Rostad a Kjerkfjorden. Milé je vidieť ľudí, ktorých jedinou možnosťou trasportu je práve táto loďka. Naplnení zážitkami sa všetci opäť stretneme a vyrazíme za jednou z posledných nocí na peknej pláži Unstad beach, ktorá je obľúbeným surfárskym miestom. Túto pláž tvorili veľké okrúhliaky z doby ľadovej. Prechádzka po nich bola ako hra v bludisku skál. Posledné spoločné lofotské momenty zdieľame pri posledných zbytkoch osviežujúcich tekutín a poberieme sa spať do stanových príbytkov postavených na piesočnatom teréne pri surferskej ubytovni.

lofoten_8

Ha det Lofoten, Dovidenia Lofoty – 7. deň lofotský

Cestou naspäť na východ sme sa rozhodli ešte preskúmať pláž plnú mušiel Mussels beach. Romantické prostredia posiate mušľami, krabmi a zlatým pieskom. Tu by som si vedel predstaviť mať chatku a prežívať pokojné víkendy. Svieži námet na romantickú pieseň či knihu. Nórska príroda dokáže skutočne vkusne skombinovať drsné hory, krištáľové more, romantické pláže spolu s úctou k predkom, histórii, zvykom a súčasnému remeslu. Dnes je výročie 17. mája a to je pre Nórov jeden z najväčších sviatkov – prijatie ústavy z r. 1814 (v roku 2014 teda 200. výročie). V mestečkách a mestách je živšie ako obvykle. Pestré využitie sviatkového potenciálu vidíme hlavne v hlavnom meste Lofot – Svolvær. Kaviarničky pri dokoch lodiek, reštaurácie, obchodíky, turistické centrá a hotely sa hemžia domácimi v krojoch a turistami, ktorí sú zvedaví a chcú spoločne nasať atmosféru sviatku. Pivo si nekúpite. Keď sa v Nórsku oslavuje, predaj alkoholu je nemožný. Po dlhom šoférovaní si nájdeme miesto neďaleko letiska Harstad pri dedinke Tovik, keďže odlet máme skoro ráno. Krásne sfarbená obloha, soby, dobrá teplá polievka a posledná whisky. To je efektná a hlboká rozlúčka s Lofotami. Jedinú dávku smútku nám privádza pomyslenie, že to celé ušlo tak skoro. Ale na druhej strane, doma je doma a pocit, že máme domov je hrejivý.

Výlet to bol dynamický, atmosferický, plný dojmov a krásnych zážitkov. Neľutujem a vzdávam hold Lofotám. Knokautuje vás príroda, ľudia a to všetko s výsledným efektom plným uspokojenia a radosti. Som rád, že mojou prvou severskou destináciou sa stalo Nórsko a to rovno za polárnym kruhom. Časť partie sa rozhodne prespať v Osle, neužili si toľko prírody, ale krásy mesta stáli za to. Ja letím do Viedne a potom domov. Ďakujem vám Lofoty.

lofoten_9

Profi Foto by Katarína Hoglová – Lofoten – Nórsko – máj 2013

Comments

comments

4 years ago Komentáre vypnuté na Lofoten – nórsky oheň na nebi