GuitarTravel

V rámci cestovania nie je na škodu spomenúť aj krásy nášho Slovenska a s ním spojenú cyklo/turistiku. Pre mňa sa stalo cieľom a snom pocestovať, či už pešky alebo na bicykli, väčšinu rodnej vlasti a preto začnem cyklotúrou, ktorú som absolvoval v máji 2012. Nie som profesionálny cyklista a len skromne prinášam pár zážitkov, fotiek a popis trasy. V rámci okolia B. Bystrice nájdeme bohatú ponuku cyklotúr a jednou z nich je stredne náročná Vlkanovská 55-ka, ktorú som si mierne zmodifikoval a výsledkom je trasa Veľká Lúka, Lukavica, Čerín, Čačín, Dúbravica, Poniky, Šalková, B.Bystrica, Vlkanová, Hronsek v celkovej dĺžke 45 km. Pri 55ke je rozdiel v tom, že sa ide z Hornej Mičinej na Môlču a odtiaľ na Šalkovú a je o 10 km dlhšia.

Čítaj ďalej

Napísať do pár riadkov o Ríme by bola úloha ťažká a znela by arogantne. Musíte to zažiť sami. Do Talianska sa chodí často najmä do obľúbených destinácií k moru. Avšak čo by to bola návšteva tejto krajiny bez pridania ingrediencií historických skvostov. Jedným a azda najdôležitejším je hlavné mesto a najväčšie open-air múzeum sveta Rím. Minule sme navštívili “severný Rím” – poľský Krakow. Dnes sa vydáme do skutočného 2,7 miliónového Ríma označovaného ako “caput mundi” – hlava sveta, kam vedú všetky cesty. Monumentalita pamiatok obaľuje rušný život v meste, ktorého jadrom sú ľudia, ruch a farby.

Čítaj ďalej

Skvelý gitarista a skladateľ Matteo Carcassi sa narodil vo Florencii v roku 1792 a patrí do elitnej skupiny Talianskych gitaristov, ktorí v skorom 19. storočí zasadili semienko popularity gitary. Síce začal hrať na klavíri, no ešte ako dieťa prestúpil na gitaru. Svoje renomé získal veľmi rýchlo. Ako 23 ročný sa už ako Parížan živil výučbou klavíra aj gitary. V Nemecku v r. 1819 stretol počas koncertnej šnúry famózneho gitaristu Meissonniera, ktorý publikoval mnoho Carcassiho diel práve v Paríži.

Čítaj ďalej

Vec priateľstva je krásna. Rastie ako jarná tráva. Do výšin, kde končeky stebiel zhliadnu modrú oblohu. Pevné husté korene, naše zážitky, sľuby a dôverné puto držia v čerstvej sviežej zemi. Spontánna prirodzene otvorená náruč priateľa, ktorá je ľudská. Priateľ nehrá hru, ktorú nevie, nie je hlúpy, je ľudský, prírodný. Počká v daždi, pomôže v temnej noci. Neočakáva, koná a nespytuje sa. Ak si priateľ, nepotrebuješ toto čítať. Si ním, dokážeš udržať vzťah, vzťah medziľudský, hrejivý a vzácny.

Bez sebaobetovania nie je možné nijaké priateľstvo. (Goethe)

Čítaj ďalej

Neďaleko slovenských hraníc na rieke Visla leží bývalé hlavné a druhé najväčšie mesto Poľska Krakow. Mesto, z ktorého som mal príjemné pocity. Skromní ľudia, nádherné pamiatky zasadené v prostredí plnom zelene a mierumilovnej atmosféry avšak aj so smutnými jazvami minulosti. V Európe je málo takých miest, kde silný religionizmus ovplyvnil aj architektov pri výstavbe skvostných kostolov či kláštorov a preto si kedysi zaslúžil aj prezývku “malý Rím severu”. Mesto má aj silnú kultúrnu a univerzitnú základňu.

Čítaj ďalej

Minulé životy, reinkarnácia, karma, hypnotická regresia. To sú pojmy, s ktorými sa stretávame v západnej Európe častejšie a duchovne vyspelejší východ nám ich približuje prostredníctvom internetu, literatúry i filmov. Cieľom dnešného článku nie je nejaké posolstvo, ide mi len o poukázanie na logiku a zmysel pre pozastavenie sa nad určitou esencialitou kolobehu našej individuálnej existencie.
Vždy som sa zamýšľal, že pochopiť zmysel života je hlavolam ťažký, avšak jeho pochopenie je asi ťažšie, ako skutočné žitie života a rozdávanie lásky. Láskyplným srdcom sa nie je potrebné nad podobnými vecami zamýšľať, avšak i tak si priblížime podstatu nášho bytia na Zemi. Božia rovnica, matematika, prepojenosť a že všetko so všetkým súvisí je nepopierateľný fakt, ku ktorému každý inteligentný tvor skôr či neskôr dospeje.

Čítaj ďalej

Hlavné mesto našich južných susedov Budapešť často navštevujeme kvôli populárnym aquaparkom, ZOO, známemu tropikáriu alebo lacnejším nákupom. Myslím si, že niektoré pamiatky v meste nie sú tak známe a zaslúžia si pozornosť. Zaujímavosťou je, že mnohé monumenty stavali aj Slováci, prevažne z majstri Liptova, keď sem chodili na “múračky” v neskorom 19. storočí a začiatkom 20. Maďarská metropola s 1,8 miliónmi obyvateľov je zmes histórie, relaxu, kultúry, ale aj pozostatkov komunizmu a atmosféry blízkej nám Slovákom. Je to ideálne miesto na kultúrne udalosti či užitie si kvalitných kúpeľov.

Čítaj ďalej

Od malička ma fascinovali motýle aj chrobáky a v podstate hmyz ako taký. Vybudoval som si k nim pekný vzťah tak ako k celej prírode. Študovať hlbšie túto pestrú skupinu je určite zaujímavé, no entomológ je zo mňa len hlboko amatérsky. Väčšina ľudí sa hmyzu bojí, považuje ho za škodlivý, odporný a otravný. Avšak motýle a chrobáky si tento prívlastok nezaslúžia vždy, aj keď 3/4 chrobákov sú škodcovia. Zvyšná 1/4 je pre prírodu prospešná tým, že zabíja vošky, škodce, červy či muchy. Vo východných krajinách sa chrobáky často objavujú aj na jedálníčku. V tomto článku priblížim 9 najznámejších chrobákov Európy a teda aj Slovenska, čo tvorí len malinké percento z celkového počtu takmer pol milióna známych druhov (25 % všetkých známych foriem života).

Čítaj ďalej

Viedeň je len na skok od Slovenska, od Bratislavy. V dnešnej dobe si s týmto mestom spájame nákupy, kvalitný život, Rakúsko, Mozart či Vianočné trhy, ale aj s letiskom Schwächat, odkiaľ je výborné letecké spojenie do celého sveta, keďže Slovensku takýto prvok chýba. Čo všetko ponúka Viedeň sa do jedného článku nedá zahrnúť. Rád Vám ukážem, čo som videl a zažil za 2 dni strávené v metropole a najväčšom meste Österreichu s 1,7 milóna obyvateľov (z toho 20 % cudzinci). Návštevu mesta som uskutočnil v horúcom júli 2009, pár dní pred silnou búrkou na Slovensku, kedy sa stala aj tragédia na festivale Pohoda. Už vtedy bolo veľmi nepríjemne, no napriek počasiu aj napriek nefungujúcej klimatizácii na hotelovej izbe (50 €/noc) mám z výletu príjemný dojem.

Čítaj ďalej

Mať malého či veľkého psa ? Pri kúpe štvornohého miláčika si túto otázku kladie azda každý. Pod veľkým psom si zväčša predstavíme nejakého vlčiaka či argentínsku dogu. Skupinu malých psov vyplní čivava alebo ratlík. Pohľad na huňaté krásne stvorenie dokáže zlomiť srdce nejedného psíčkara. Ja patrím k nim. Plemeno aljašského malamuta, mimochodom často zamieňaného s príbuzným sibírskym huskym, som si vybral ešte v roku 1999.
Kúpil som ho bez papierov za 1500 slovenských korún a bola to fakt dobrá kúpa, keďže rodičia boli majstrami psích záprahov z predošlých rokov. Dnes, keď je pod nulou desiatky stupňov celzia a zima drží ako kostolníka, môj pes sa spokojne prechádza po zamrznutom ľade, ma napadlo napísať tento článoček venovaný môjmu Arpimu (dnes má meniny Arpád). Arpimu zima nie je, tieto psy milujú chladnejšie klimatické podmienky, horúce letá znášajú oveľa ťažšie.

Čítaj ďalej

Pre Slováka je Praha mesto veľmi blízke. Aj pre starších, ktorí si pamätajú ako hlavné mesto Československa (1918-1993), no aj pre mladších, ktorí tu využívajú pestrejšiu ponuku pracovných miest i kultúrneho vyžitia. Dopravné spojenie s našimi bratmi je dostatočné, tak nie je dôvod váhať a Prahu navštíviť. Veď z Bratislavy je to bližšie ako do Košíc (390 km Košice a 324 km Praha). Keď už máme toto komerčné, kultúrne, priemyselné mesto opísať metaforicky, použijeme často používané “stovežatá Praha” či “Matička Praha”. Po 89tom sa Praha stala ešte silnejším turistickým centrom a teší sa ročnej návšteve 3 miliónov turistov. Mne sa podarilo Prahu navštíviť pomerne neskoro (26 ročný), no mal som možnosť v nej zotrvať 4 dni. To je dostatok času na spoznanie väčšiny pamiatok z exteriéru a čiastočne i pokochať sa návštevou múzeí.

Čítaj ďalej

Žiť na vidieku znamená pre mňa hlavne možnosť skutočne sa zrelaxovať po rušnom dni v práci – až na brechot susedovho psa, vychutnať si súkromie – až na stratenú anonymitu, keďže každý pozná každého, ale aj nadýchať sa čerstvého vzduchu – ak zrovna niekto nezakuruje uhlím do pece a mohol by som pokračovať. Takže vždy nájdeme k niečomu dobrému aj niečo zlé. Paralela, porovnanie mesto vs. vidiek je téma stará a nebudem ju rozvádzať. Každému vyhovuje niečo iné a podmienky sú variabilné, preto je odpovedať na túto otázku ťažké. Skôr ma zaujali konkrétne zvuky, ktoré samotný vidiek prináša. V takom meste je tých zvukov veľa, je to skôr taký zhluk zvukov a hluk ako individuálne zvuky. Na sladkom vidieku niekedy počuť aj ako sneh padá na strechu.

Čítaj ďalej